Do kedy treba čakať, kým začne dieťa komunikovať?

Nečakať !! Hoci sme odpoveď definovali hneď v úvode, prosíme vás, pokračujte v čítaní. 😉 „Tlačidlo“ spúšťajúce vývin reči začína byť aktívne už bezprostredne po narodení. Základným predpokladom úspechu je správne fungovanie centrálneho nervového systému. Rodič má preto za úlohu dostatočne vnímať svoje dieťa, aby mohol spozorovať prípadný nesúlad medzi očakávanou úrovňou komunikačných schopností a fyziologickým vekom.

Reč dieťaťa závisí od: prirodzeného nadania učiť sa jazyk, reakcie ľudí na jeho rozprávanie a konanie, prijímaných stimulov a od vývinu ďalších zručností v danom období. Rovnako dôležitá je tiež senzorika a raná motorika. Komunikačným zámerom vyjadruje dieťa želanie, požiadavku, nespokojnosť, odmietnutie, chuť hrať sa atď.

„Umenie“ komunikovať zahŕňa množstvo aspektov, ktoré tvoria jeho kvalitatívnu zložku. Napr. prechod od kriku/plaču k pudovému džavotaniu (nešpecifikované zvuky) až po napodobňujúce džavotanie (dieťa cielene produkuje zvuky, ktoré sluchovou cestou vníma vo svojom okolí). Hovoríme o akomsi stavebnom materiáli pre rozvoj komunikačných a jazykových kompetencií dieťaťa, ktorý neskôr pretaví do komplexnej komunikácie a myslenia.

Stálosť objektu je podstatným ukazovateľom pri vývine budúcej reči. Dieťatko už v polroku/roku začne chápať, že predmet existuje. Vzťah medzi objektmi v danej situácii si osvojuje manipuláciou, hrou, skúmaním, hádzaním, ale aj ich nachádzaním pod dekou, plienkou či obrúskom. Túto skutočnosť využívame pri diagnostike rečového vývinu i keď o rozprávanie ako také ešte nejde.

Vývin reči predstavuje prirodzený (vrodený, daný) a predvídateľný (prechod všetkými vývojovými etapami) proces. Niektoré deti sa do jednotlivých fáz dostanú skôr a iné až s odstupom času. Individualita sa rešpektuje a nie vždy musí ísť všetko ukážkovo či „tabuľkovo“. Vo vývine sledujeme teda aj konkrétne odchýlky. Avšak iba odborník dokáže stanoviť, čo sa považuje za bežný rozptyl a čo už nie. Existujú konkrétne míľniky, ktoré sú nám v tomto procese nápomocné.

  • 0-3 mesiace: krik, plač, hrdelné zvuky
  • 3-6 mesiacov: reakcia na osoby a predmety (pozorovanie očami, otáčanie hlavy za zvukmi)
  • 6-8 mesiacov: záujem o okolie a napodobňovanie (kukuk, džavot, sociálne hry)
  • 8-12 mesiacov: ukazovanie prstom na rôzne predmety, načahovanie sa po predmetoch, registrovanie/pochopenie jednoduchých príkazov a pokynov (tam, poď, stoj)
  • 12-18 mesiacov: prvé slová, začiatok imitovania (predstieranie spánku, pitia z pohára)
  • 18-24 mesiacov: dvojslovné kombinácie, spája dve slová, prvá gramatika (množné číslo, minulý čas)
  • 24-30 mesiacov: rozvité vety s gramatikou (3-5 slovné), používa predložky (v, do, na), skloňuje (tatovi, na stole)
  • 30-36 mesiacov: zložité vety so spojkami, hra v spoločnosti iných deti (zatiaľ len vedľa nich)

Nie je v poriadku, ak dieťa: neplače alebo je príliš pasívne, produkuje minimum gest pre dosiahnutie svojho cieľa, nezmení bezprostrednú komunikáciu s mamou do zámernej komunikácie s ohľadom na predmety (prostredníctvom gest), sa uspokojí s minimálnym prísunom podnetov z okolia, plače príliš často a bez zjavného fyziologického problému, nezdieľa spoločnú pozornosť so svojím najbližším okolím, nehľadá zdroj zvuku/hlasu.

Nie je v poriadku, ak rodič: nepodporuje a vedome nerozširuje repertoár gest svojho dieťaťa, neponúka dostatočnú iniciatívu/je príliš pasívny, preťažuje kapacitu dieťaťa množstvom rôznorodých zvukov/hlasným hovorom, podceňuje dôležitosť raného vývinu reči.

Opäť pripomíname, ak ste medzi riadkami a prehliadaním nášho Facebooku zabudli. 😀 Pochybnosti ohľadom vývinu reči dieťatka nemajú čakaciu dobu. Zaujímajte sa, pýtajte sa, žiadajte o radu.

Dovidenia a dočítania priatelia. 🙂