Keď sa rozprávame/píšeme o pojme „vývin dieťaťa“, je dôležité pochopiť, že ide o proces neustálych zmien v danom čase a kvalite. V Logopedyse sa v súvislosti s touto problematikou zameriavame na: sociálny vývin, komunikáciu, imitáciu, motoriku, sebaobsluhu, vnímanie a myslenie.
Každá veková hranica dieťaťa je v uvedených oblastiach charakteristická rozličnými črtami. Z kapacitných dôvodov internetu vám vymenujeme iba zopár z tých, ktoré u nás hodnotíme. 🙂
SOCIÁLNY VÝVIN
- reakcie dieťaťa na sociálny kontakt
- záujem o okolitý svet
- prejavovanie úzkosti, keď sa rodič vzdiali
- radosť z jednoduchých hier
Zaujímavosť: Deti sa začínajú cielene usmievať v rôznom veku. To, že sa dvojmesačné bábätko neusmieva, neznamená, že je nešťastné, resp. že niečo nie je v poriadku. Niektoré deti potrebujú trochu viac času a viac podnetov. Ak sa však zámerne neusmieva do cca 3-4 mesiaca, je vhodné upozorniť na túto skutočnosť pediatra.
KOMUNIKÁCIA
a) impresia (neverbálna časť)
- kývanie rukou, keď sa dieťa s niekým lúči
- ukazovanie prstom na veci, ktoré ho zaujímajú
- odpoveď pohľadom pri vyslovení jeho mena
- rozoznávanie predmetov
Zaujímavosť: Dieťa by počas každého vývinového obdobia malo reagovať na určité pokyny a situácie, ktoré sa v jeho okolí dejú a to bez použitia slov.
b) expresia (verbálna časť)
- vokalizovanie (dieťa vydáva rôzne zvuky napr. kričí)
- neidentifikovateľné bľabotanie
- džavotanie (dieťa používa hlásky podobné: k, g, b, p, m)
Zistenie úrovne komunikácie je nesmierne dôležité pri následnom definovaní harmonického alebo disharmonického vývoja.
IMITÁCIA
a) motorická imitácia
- napodobňovanie pohybov pier, tváre
- napodobňovanie hračiek, ktoré vydávajú zvuk
- napodobňovanie jednoduchých činností
b) sociálna imitácia
- úsmev ako odpoveď
- imitácia hier rovesníkov
- začleňovanie sa do skupiny
- opakovanie domácich prác (napr. dieťa zametá s maminkou)
c) verbálna imitácia: na pokyn opakuje zvuky alebo zvieratká
Zaujímavosť: Imitácia je predpokladom zrenia do budúcnosti. Keď dieťa nevie imitovať, nedokáže sa učiť. Tento „nedostatok“ je však riešiteľný.
MOTORIKA
a) jemná motorika
- hranie sa s prstami
- ukladanie kociek na seba
- otváranie/zatváranie škatule
- listovanie knižky
b) hrubá motorika
- lezenie po štyroch
- chôdza
- uchopovanie
- sedenie s oporou/bez opory
Hrubá motorika súvisí s jemnou motorikou a jemná motorika súvisí s rečou. Niektoré hranice sú ťažko určiteľné, všetko sa totiž navzájom prelína.
SEBAOBSLUHA
a) jedlo
- schopnosť dieťaťa sa najesť, napiť
- stolovanie (použitie hrnčeka, slamky, príboru)
- sedenie za stolom alebo behanie okolo stola
Neprikláňame sa k novodobému trendu kŕmenia dieťaťa v spoločnosti tabletu. Rovnako tak v jeho ako aj vo vašich rukách. Dieťa sa takýmto spôsobom nesústredí na jedlo, nevníma jeho chute, vône, pachy, nerieši konzistenciu jedla a pod. Dotýka sa to aj sociálneho vzťahu s rodičom. Pri kŕmení sa budujú aspekty, ktoré sú potrebné pre ďalší vývin.
b) toaleta
- pýtanie sa na wc
- protestovanie pri použití nočníka
- problematické vyprázdňovanie
- pomoc pri vyzliekaní a obliekaní
c) obliekanie
- pozitívny alebo negatívny vzťah
- vyzutie si ponožky
- obliekanie trička na pokyn
- rozopnutie a zapnutie zipsu alebo gombíka
d) umývanie
- má/nemá záujem
- prejavuje/neprejavuje odpor
- umytie si rúk pod tečúcou vodou
- vzťah dotyk a voda
Zaujímavosť: Väčšinou deti, ktoré nemajú radi obliekanie, zapínanie a pod., neobľubujú tiež kreslenie. A to už opäť súvisí s motorikou, jemnou motorikou a grafomotorikou.
VNÍMANIE
a) zrakové vnímanie
- sledovanie pohybu svojich rúk
- sledovanie a reagovanie na pohyb predmetov
- triedenie podľa tvarov
- hľadanie skrytých predmetov napr. pod utierkou
b) sluchové vnímanie
- otáčanie hlavičky za zdrojom zvuku
- rozoznávanie zvuku z okolitého prostredia
- počúvanie hudby
- melodické džavotanie
c) dotykové vnímanie
- primeraná alebo neprimeraná odozva na dotyk
- určenie prahu bolesti (krik už pri jemnom pohladení alebo naopak žiadna bolesť pri silnom udretí)
- rozpoznanie predmetu hmatom
- rozlišovanie materiálu
MYSLENIE
- myslenie v kategóriách
- priradenie príbuzných predmetov (stolička – stôl, zámok – kľúč)
- pochopenie súvislosti medzi oblečením a účelom použitia (ponožka – noha, čapica – hlava)
V praxi sa bežne stáva, že klientom je napr. dieťa, ktoré vie v troch rokoch čítať, písať a počítať, ale nedokáže sa pozdraviť (zaostáva v sociálnom smere). Keď niektoré oblasti spolu nespolupracujú alebo nesúhlasia, ide o disharmonický vývin. Našou úlohou je odhaliť problém, predostrieť vývinové rozdiely rodičom a spoločne sa podieľať na intervencii (pomoci).
Častou chybou blízkych je, keď evidentný nesúlad s prirodzenosťou dávajú za vinu oneskorenému vývinu a žijú v domnienke, že dieťa všetko dobehne. Ale kedy? Aj Kája predsa spieval, že „čas letí jako bláznivý“. 😉
Dovidenia a dočítania priatelia. 🙂
