Zmysel vybranej témy vidíme v pochopení skutočnosti, že nie je prirodzené, keď sa dieťa uspokojí s krútením koliečok od autíčka či sledovaním detailov hračiek. Dieťa musí túžiť po spoločnosti dospelého človeka a iných ratolestí. Nezáujem o socializovanie môže byť do istej miery aj prirodzený, ale otázny je vždy kontext, ktorý dieťa k takémuto správaniu vedie. Nebolo by rozumné, keby sme do rovnakej pozície stavali dieťa, ktoré má záujem sa kontaktovať, ale nevie, ako na to a dieťa, ktoré kontakt nepotrebuje. Nenechajte sa však pomýliť, dieťa sa v ranom veku musí zaujímať o predmety v zmysle objavovania ich funkcie, ale nie je bežné, keď napr. následne nevyhľadáva očný kontakt s inou osobou v prípade, že sa chce podeliť o objavenie niečoho, čo ho v súvislosti s hračkou upútalo.
Prvé spojenie vzniká s pokožkou matky. Dieťa sa učí sať materské mlieko a neskôr nadväzuje širší kontakt s rodičom, najmä s matkou, pretože tento „objekt“ má v sebe pevne uložený. Rané obdobie je najkľúčovejšie a mimoriadne senzitívne obdobie, ktoré poukazuje aj na ústrednú dôležitosť raného poradenstva v našej oblasti. Počas prierezu raným obdobím môžeme teda zreteľne vnímať veľký vývinový krok, čo sa týka expanzie do vonkajšieho sveta mimo maminy a ocina.
Ak hľadáme spôsob, ako zvýšiť záujem dieťaťa o komunikáciu pred záujmom o hračky, môžu nám pomôcť odpovede na uvedené otázky: Poskytujem dieťaťu priestor k rozprávaniu? Snažím sa hovoriť pomaly, resp. nehovorím príliš rýchlo? Oceňujem dieťa dostatočne? Opakujem, keď dieťa nepočulo alebo nerozumelo? Opakujem a ďalej rozvádzam, čo dieťa hovorí? Nechávam sa pri hre viesť dieťaťom? Komentujem (na vývinovej úrovni dieťaťa), na čo sa pozerá a čo robí? Používam k uľahčeniu komunikácie intonáciu a výraz tváre?
Veľký význam majú tiež predverbálne/predrečové schopnosti, akými sú: očný kontakt, pozornosť, napodobňovanie a striedanie.
Očný kontakt
Vytvorenie a udržanie očného kontaktu je nesmierne dôležitá sociálna zručnosť. Spoločné pohľady poskytnú množstvo informácií o danej situácii prostredníctvom gest, mimiky, pohybov, výrazu tváre. Očný kontakt sa dá trénovať a zlepšiť aj tým, že keď sa dieťa na vás pozerá, využijete príležitosť a zatvárite sa šťastne, smiešne alebo mu ukážete niečo zaujímavé. Jedna z foriem, ako povzbudiť dieťa, aby sa nám pozeralo do tváre, je podržať si predmet blízko tváre a potom si ho schovať za hlavu.
Pozornosť
U menších detí je typické, že majú malý rozsah pozornosti. Cieľom na jej cvičenie je predĺžiť dobu, kedy je dieťa schopné sa sústrediť na činnosť a dávať pozor. Je vhodné odstrániť rušivé vplyvy, vybrať si hračku, o ktorú má dieťa väčší záujem ako o iné hračky, vniesť do hry prekvapenie, zážitok, radosť a nechať sa viesť dieťaťom. Ak sa rozsah pozornosti zlepší, je užitočné podporovať vzájomný už spomínaný očný kontakt a nechať dieťaťu dosť času, aby zareagovalo.
Napodobňovanie
Deti si osvojujú všetko, čo vidia a počujú cez napodobňovanie. Pridajme sa k dieťaťu, keď sa hrá, vyzvime ho slovom, aby nás napodobňovalo: urob toto a ukážme, prípadne mu s tým pomôžme tak, že to s ním urobíme. Napr. zatlieskame pred ním, chytíme mu ruky a následne zatlieskame s jeho rukami. Dôležitá je aj pochvala, pretože pokyn urobilo, hoci s nami. Pomoc postupne odoberáme.
Striedanie
Rodičia reagujú na zvuky, ktoré vydáva dieťa a na činnosti, ktoré robí a potom ich samo preberá (akoby raz ty a raz ja). Túto schopnosť je nutné podporovať od útleho veku. Pravidlá, ako sa striedať, musia byť jasné a pevné, súvisia totiž s budúcou komunikáciou a vedením rozhovoru. Pri učení striedania sa môžu byť prospešné presýpacie hodiny, kedy dieťa vidí, ako dlho trvá jeho čas a po uplynutí odovzdá svoju hračku.
Dovidenia a dočítania priatelia. 🙂
