Milý Ježiško,
pod stromček si pre všetkých našich klientov prajeme, aby im boli zodpovedané vianočné otázky, ktoré si ako rodičia možno nikdy nepoložili, ale na ktoré je treba v každoročnom decembrovom živote upriamiť pozornosť. 🙂
Ako vnímajú deti Vianoce?
Na úvod by som rada zdôraznila, že deti vnímajú hlavne rodičov a celkovú atmosféru vianočných sviatkov. Rátajme s tým, že deti nie sú také naivné a svojimi „radarmi“ cítia kúzlo Vianoc, ktoré sa my rodičia snažíme vytvárať najlepšie ako môžeme. Vianoce vôbec nie sú náročným obdobím, to len my dospelí si ho takým robíme. Preto prosím, odložte bokom vianočný zhon, nákupy hračiek a vaše obavy z toho, aby ste utajili, že vlastne darčeky nenosí Ježiško, ale vy rodičia.
Čomu by sme mali venovať pozornosť, aby sme vianočné sviatky urobili pre deti čo najkrajšie?
Myslím si, že ani nejde o to, aby boli „najkrajšie“. Uvedomujme si, že pre každého má tento pojem úplné iný význam. Pre niektoré dieťa môžu najkrajšie Vianoce znamenať, že mamina a ocko sa nebudú hádať, pre iné dieťa to, že sa ocko vráti domov a pre ďalšie je dôležitá vôňa jedličky, farebné svetielka či vianočné ozdoby. Všetkých ale spája jedno. Je to hlavne láska s akou SPOLU pečieme medovníky, láska s akou SPOLU robíme poriadok v našom dome, láska s akou SPOLU počúvame vianočné koledy. Osobne sa prikláňam k tichu, k pokojnej sviatočnej atmosfére, ktorá má svoje čaro a podobne aj k primeraným darčekom, ktoré si vzájomne doprajeme.
Je niečo, čomu by sme sa mali pre zmenu vyvarovať?
Vyvarujme sa najmä stresu. Nenechajme sa stiahnuť akciovými letákmi na rôzne predmety, potraviny a spotrebiče, ktoré súrne nepotrebujeme. Nemrhajme čas dvojhodinovými nákupmi v hypermarkete. Deti si totiž nezapamätajú, koľko jedla či darčekov bolo na stole a pod stromčekom. V pamäti im ostane, koľko času ste venovali večerom pri rozprávke, pri stolovej hre alebo prechádzkam zimnou prírodou. Ostane v nich predovšetkým „feeling“, ako sa vtedy cítili, aká energia vládla v domácnosti. Bola pokojná? Boli šťastní mamina a tatino? Pokúste sa dať Vianociam jednoduchosť a hĺbku.
Deti preskočte túto otázku. 🙂 Máme v deťoch živiť predstavu o tom, že darčeky nosí Ježiško? Prípadne v akom období im povedať pravdu?
Áno, my „veľkáči“ vieme, že už mnoho generácií sa deťom hovorí, ako darčeky nosí Ježiško. Tiež sa často z ľudského i psychologického hľadiska zamýšľam či deti takýmto spôsobom klameme. Z pohľadu vývinovej psychológie dominuje u detí tzv. „magické myslenie“. Vytvárať v nich domnienku, že darčeky nosí Ježiško, je krásne. Pokúsim sa vysvetliť to na príklade rozprávok. Máte pocit, že nimi svoje deti klamete? Poslaním rozprávok je naučiť ich, aby verili. V detskej psychike je podstatné, aby tento pocit objavili a postupne sa dolaďoval v priebehu vývinu.
Každá rozprávka alebo teda jej dej nesie so sebou určitú myšlienku. Dieťa rastie, prechádza rôznymi obdobiami nielen fyzického ale aj psychického a emočného vývinu a skrátka neskôr pochopí, že je to rozprávka. Keď pozeráme napríklad Mrázika, neriešime či existoval, alebo nie. Ide tu o poslanie, ktoré každý príbeh necháva v detskej duši a takto nejako je to aj s Ježiškom. Dieťa nestojí o vysvetľovanie, má vlastnú pravdu. Všetko má svoj čas a postupnosť. U detí, najmä tých citlivejších, je v poriadku smútenie, ak si uvedomia, že darčeky nenosí Ježiško. Dajte im teda priestor, nech emócie v ich vnútri doznejú.
Magdalénka, prezraď našim „poslucháčom“, ktorú vianočnú rozprávku si každý rok zaškrtneš v televíznom programe Ty?
Asi nemám jednu najobľúbenejšiu rozprávku. Najradšej si však pozriem klasiku akou je Mrázik, Popoluška, Snehulienka. Sú to krásne spomienky na detstvo. Príbehy majú silný vplyv aj na psychiku nás dospelých, nevynechajme ich z vianočného zoznamu. 😉
Koľko darčekov je prijateľné zabaliť pod stromček?
Je to na uvážení rodičov. Avšak už len slovíčko „koľko“ v nás evokuje to, že by ich malo byť viac než jeden. Počet darčekov zvyšuje túžbu mať stále viac. Často ide iba o krátkodobé a prchavé pocity znovu niečo vlastniť. Zdá sa, že rodičia uvažujú spôsobom, kedy viac hračiek predstavuje viac radosti a tým pádom pokoj v rodine. U detí ale nastáva opačný mechanizmus, ide o presýtenosť alebo lepšie to vystihuje napr. slovo otupenosť.
Mám pre vás ale jeden návrh. Pokúste sa deti naučiť, aby sa na situáciu pozerali z iného uhlu. Nielen prijímať darčeky ale viac darovať zo svojho. Zmení sa tak zameranie detí zo seba na ostatných. Namiesto „ja chcem, aby mi priniesol Ježiško“ budú používať „ja si prosím darčeky pre brata, sestru, starkých, mojich rodičov“.
Môže v našich ratolestiach vyvolať počet darčekov pocity, ktoré súvisia s mierou lásky k ním? (t. z. čím viac darčekov dostanú, tým ich máme radšej)
Nie je to pravda, aj napriek tomu, že to deti často vyslovia nahlas. Jednoducho potrebujú čas a úprimnú komunikáciu zo strany rodičov, aby sa mohli naučiť zvládať frustráciu a emócie spojené s tým, čo a koľko si pod stromčekom nájdu.
Aké tipy darčekov je vhodné deťom darovať?
Také, ktoré majú význam a ktoré dieťa potrebuje, nielen tie, ktoré chce. Vždy by však medzi darčekmi mohlo byť aj niečo, čo síce my rodičia považujeme za totálnu hlúposť, no pre dieťa to nesie nejaký špeciálny význam. Samozrejme, nie ak ide o drahé darčeky, ktoré si nemôžeme dovoliť.
Vedela by si nám poradiť formulku/vetu, ktorou dáme rodinným príslušníkom najavo, že nie je potrebné kupovať deťom veľké množstvo darčekov bez toho, aby sa ich to dotklo?
Aby sme rodinného príslušníka nezranili alebo, aby sme sa ho nedotkli, je potrebné postupovať v komunikácii nedirektívne. Uznať jeho zámer a emóciu s tým spojenú a potom mu zadať hranicu, ktorú ako rodič považujem za dôležitú a adekvátnu pre dieťa. Nezabúdajme ale na poskytnutie vhodnej alternatívy. Najlepšie si to znázornime na modelovej situácii s ujom Ferom, ktorý by rád potešil svojho synovca Miška:
Ujo Fero: „Počuj, čo plánujete mladému pod stromček? Videl som parádnu akciu na playko 5 a viem, že Miško po ňom túži. Minule keď sme u vás spolu hrali playko 4, bol úplne v siedmom nebi. To keď si nájde pod stromčekom, odpadne!“
Otec: „Feri, zdá sa, že by si Miška rád potešili takýmto parádnym darčekom. Ale Miško má veľa vecí, ktoré momentálne potrebuje viac. Možno by bolo fajn, keby si skúsil len tak cez sviatky ku nám prísť opäť na návštevu a zahrať si s ním. Bol nadšený zo spoločného času, ktorý si mu venoval minule a často na to spomína.“
Ujo Fero: „To vážne?! Tak to určite prídem, škoda, že sa tak málo navštevujeme.“
Otec: „Miško je s Tebou veľmi rád a je to pre neho doslova špeciálny čas.“
Dovidenia a dočítania priatelia alebo skôr „hou hou hou“. 🙂
Magdaléna Hačková (psychologička centra) a Mária Senajová (Ježiškova pomocníčka)
