Chceli by sme vám priblížiť niečo o nosohltanovej mandli. Je to pomocníčka alebo záťaž? Aké sú príznaky jej zväčšenia a aké ťažkosti spôsobuje z pohľadu logopédie. Na všetko sa opýtame Mgr. Simonky Adámikovej, logopedičky.
Ahoj Simonka, nosohltanová mandľa, čo to je a kde sa nachádza?
Ahoj! Nosohltanová mandľa je lymfatické tkanivo, ktoré je umiestnené v klenbe nosohltana. Má úlohu v budovaní imunity dieťaťa.
Častokrát sa vyoperuje, je teda zbytočná?
Ani zďaleka nie! Úlohou nosohltanovej mandle je brániť prechodu infekcie cez nos a nosohltan ďalej do tela. V rámci lokálnej imunitnej odpovede má významnú funkciu, a to najmä v detskom veku, pretože je denne napádaná baktériami a rôznymi alergénmi, ktoré sa nachádzajú vo vdychovanom vzduchu.
Každému sa vekom zmenší, prečo?
Nosohltanová mandľa sa síce s vekom prirodzene zmenšuje, ale opakované zápalové ochorenia môžu tomuto zmenšeniu brániť, prípadne ešte podnecujú jej zväčšovanie. V akútnej fáze infekcie horných dýchacích ciest stúpne imunitná odpoveď a mandľa sa prirodzene zväčší. Po preliečení infektu však nedôjde u každého dieťaťa k úplnému návratu jej veľkosti a tak každá nasledujúca infekcia spôsobí jej neustále zväčšovanie, preto sa vyskytuje najmä u malých detí, často po nástupe do škôlky/kolektívu.
Ako sa prejavuje zväčšenie nosohltanovej mandle?
Príznaky sú rôzne, väčšinu si pomenujeme a vysvetlíme.
Sťažené dýchanie cez nos – dieťa teda dýcha prevažne ústami, v spánku chrápe, škrípe zubami, v extrémnych prípadoch môže u dieťaťa počas spánku dôjsť až k spánkovému apnoe (k zástave dýchania pre nedostatočný prísun kyslíka do mozgu), ich spánok je nekvalitný.
Nočné pomočovanie – v dôsledku nekvalitného spánku pre sťažené dýchanie sa deti často nedokážu prebudiť na nutkanie na toaletu.
Nechuť do jedla – hlieny, ktoré sa hromadia v nose, nevie dieťa vysmrkať, ale ich vťahuje do hltana a následne prehĺta, čo je častou príčinou nechutenstva.
Infekty dolných dýchacích ciest – časť hlienov môže zatiecť hlbšie do dýchacích ciest a spôsobiť opakované zápaly hrtana či priedušiek. V prípade neustáleho dýchania ústami sa nemôže uplatniť ochranná funkcia nosovej sliznice ako ohrievača, zvlhčovača a čističa vdychovaného vzduchu.
Zápaly ucha/uší – zväčšená nosohltanová mandľa stláča a upcháva vyústenie sluchových trubíc, čo spôsobuje, že v strednom uchu nie je dostatok vzduchu. Naopak, hromadí sa tam tekutina, ktorá postupne hustne a vyvinie sa chronický zápal stredného ucha, ktorý môže viesť až k prevodovej strate sluchu, ktorá je trvalá.
Zmeny v tvári – pre stále otvorené ústa pri dýchaní sa dolná čeľusť dieťaťa nevyvíja správne, často je prítomný otvorený zhryz (čeľusť a sánka na seba prirodzene „nedosadajú“). Po dlhšom čase sa u dieťaťa vyvíja tzv. facies adenoidea, teda typický výraz tváre unaveného dieťaťa s neustále pootvorenými ústami a vpadnutými očami.
Ochorenia chrbtice – dôsledkom dlhodobého nesprávneho dýchania cez pootvorené ústa sa postupne vyvinie plochý hrudník a kyfoskolióza (vybočenie chrbtice dozadu a do strany).
Zaostávanie duševného vývoja až zníženie intelektu – môže nastať v prípade dlhodobého neriešenia chronického obmedzenia dýchania, ktoré spôsobuje nedostatok kyslíka v krvi počas spánku, následkom čoho stúpa hladina CO² v krvi.
Oslabenie celkového imunitného systému – súvisia s tým rôzne zdravotné ťažkosti – kožné ochorenia (ekzémy, akné,…), bolesti kĺbov, chrbtice, ochorenia obličiek a iné.
Tak tých je dosť, a keď sa bližšie pozrieme na oblasť logopédie, tak tam môže spôsobiť aké ťažkosti?
Často sa stretávame s pojmom hyponazalita čo znamená zatvorená fufnavosť a nastáva, keď je rezonancia reči nevyvážená, reč pôsobí „nosovo“. Ďalej môže byť prítomná zmena kľudovej polohy jazyka = jazyk nedostatočne tlačí na horné podnebie (vzniká tzv. gotické podnebie), jazyk ochabuje, pri výslovnosti nevykonáva svoju funkciu tak ako by mal a výsledkom je narušená alebo nesprávna výslovnosť, najčastejšie interdentálny sigmatizmus (dieťa pri vyslovovaní sykaviek czs a ščž strká jazyk medzi
zuby = „šušle“). Pri dlhodobom neriešení stavu dochádza k zmenám postavenia zubov (otvorený zhryz) a tvaru ústnej dutiny, čo ovplyvňuje aj samotnú korekciu nesprávnej výslovnosti. V súvislosti s poruchou sluchu súvisí aj oneskorovanie vo vývine reči alebo poruchy výslovnosti v dôsledku nedostatočnej sluchovej spätnej väzby.
Vieš ty, ako logopéd, diagnostikovať zväčšenie nosohltanovej mandľe?
Ja ako logopéd môžem predpokladať a vyjadriť podozrenie na základe symptómov, ktoré vidím a počujem. Vyšetrenie prebieha výlučne otorinolaryngológom (ORL, = ušno-nosno-krčný lekár), ktorý dieťa vyšetrí palpačne (dotykom), doplní audiometrické vyšetrenie a tympanometriu (vyšetrenie sluchu), prípadne endoskopicky (tenkým optickým vláknom zavedeným
do priestoru nosovej dutiny a nosohltana).
Keď teda doktor potvrdí tvoj predpoklad, že ide o zväčšenie nosohltanovej mandle, aký je ďalší postup/liečba??
Liečba je najskôr farmakologická – antibiotikami, dekongestívami (= lieky na zníženie nadmerného prekrvenia nosovej sliznice), nosovými sprejmi s obsahom kortikoidov, ktoré neprestupujú do krvi. Ak liečba nezabrala, postupuje sa už na operačnú – tzv. adenotómiou = odtsránenie nosohltanovej mandle. Mnoho rodičov má z tohto úkonu veľký strach, avšak patrí k najbežnejším u detí a pre zdravie dieťaťa je
zároveň veľmi dôležitý.
Ak dôjde k operačnému zákroku, dieťa ide do celkovej anestézy?
Je veľmi dôležité, aby sa pred adenotómiou veľkosť nosohltanovej mandle neposudzovala v štádiu akútnej infekcie, ale až po preliečení – s odstupom niekoľkých týždňov. V lokálnej anestézii (naslepo) operatér nevidí celú oblasť nosohltanového priestoru, ktorý predstavuje križovatku dýchacieho traktu a stredného ucha a často sa stáva, že neodstráni mandľu celú. Dnes sa tento postup považuje za nesprávny. V celkovej anestézii sa do oblasti nosohltana zavedie kamerový systém s endoskopom a pod zrakovou kontrolou sa mandľa vyoperuje. Vďaka tomuto postupu je minimálny predpoklad, že by mandľa dorástla. Po adenotómii sa u väčšiny detí spontánne obnoví dýchanie cez nos. Ak sa tak
nestane, je vhodný nácvik správneho dýchania pod dohľadom logopéda.
Prešli sme si príznaky, ťažkosti a liečbu, ale ako sa tomu dá predísť?
Predchádzať infektom dýchacích ciest je možné zdravým životným štýlom, ktorý závisí od rodičov. Deti by mali tráviť dostatok času na čerstvom vzduchu (v prírode, horách, pri mori), mať vytvorený pozitívny vzťah k športovaniu, mať dostatok spánku, v období zvýšenia respiračných ochorení alebo pri zaradení dieťaťa do kolektívu zvýšiť prísun vitamínov, ovocia a zeleniny a naopak obmedziť sladkosti. Dieťa nepreťažovať a každú infekciu dýchacích ciest primerane a zodpovedne preliečiť.
Super, a vedela by si nám z tvojej praxe povedať, ako často sa so zväčšenými nosohltanovými mandľami stretávaš?
Za posledné obdobie trpí hypertrofiou adenoidného tkaniva (nosohltanovej mandle) čoraz viac detí, čo je spôsobné mnohými faktormi. Všeobecne zaznamenávame aj zvýšený počet alergií u detí (respiračných či potravinových), astmy a pod. Prevalencia výskytu zväčšenej nosohltanovej mandle v detskom veku bola v roku 2018 cez 34%.
Dovidenia a dočítania priatelia! 🙂
